V minulých článkoch sme si povedali niečo o tom, ako a čím naše krevetky správne kŕmiť, akými rastlinkami ich obklopiť či aké ideálne parametre by mala spĺňať voda v takomto akváriu. Všetky tieto odporúčania sa na prvý pohľad môžu javiť ako hotová veda, ale verte, že nič náročné na tom v podstate nie je a čo nevidieť budete všetko ovládať, ako sa hovorí, aj s jednou rukou za chrbtom. Dnes sa bližšie porozprávame o výmene vody v akváriu s krevetkami: Prečo ju meniť, ako, ako často a akým spôsobom.
Prečo meniť vodu v akváriu?
Krevetky k životu potrebujú dostatočne prekysličenú čistú vodu s nízkym obsahom toxínov. Sami však vytvárajú odpady, ktoré sa neskôr prostredníctvom baktérií menia na nebezpečné dusitany a tie sa neskôr pôsobením prospešných baktérií premieňajú na menej škodlive dusičnany. Tieto odpadové látky je preto potrebné efektívne odbúravať, kým nespôsobia viac škody ako by sme chceli. Amoniak sa taktiež v akváriu tvorí aj rozkladom neskonzumovanej potravy, a preto je neoceniteľným pomocníkom každého chovateľa filter, ktorý sa priebežne stará o rovnováhu akvária. To však nestačí a vodu je občas potrebné vymeniť aj „ručne“.
Ako často a aký je postup výmeny vody?
Výmena vody v krevetkáriu je veľmi individuálnou záležitosťou, a preto žiadny „správny“ interval neexistuje. Záleží to od mnohých faktorov, najmä od veľkosti akvária, množstva jeho obyvateľov a rastlín, ale taktiež aj od vašej ochoty a voľného času. Pre niektorých je ideálnou výmena každých 7-10 dní, iní tento proces opakujú raz za 2 týždne, ďalší chovatelia majú interval nastavený 1x mesačne. Niektorý chovatelia naopak nedodržiavajú žiaden interval, ale riadia sa hodnotami dusičnanov (NO3) a hodnotami TDS.
Ako pristupujem ku výmene vody v akváriu s krevetkami ja ?
Ja osobne mám interval nastavený minimálne 1x mesačne , kedy mením 20% vody, avšak medzi intervalmi meriam TDS a hodnoty NO3 a pristupujem aj ku priebežným menším výmenám od 5 do 10 %, a to v prípade ak úroveň NO3 je vyššia ako 20 ppm, prípadne ak TDS je vyššia od ideálnej TDS o hodnotu vyššiu ako 50 ppm. V prípade teplejších mesiacov a odparov vody, tú dopĺňam jedine čistou neremineralizovanou vodou z reverznej osmózy. V prípade ak potrebujem znížiť TDS takisto vodu mením iba neremineralizovanou vodou z reverznej osmózy. V prípade ak potrebujem znížiť iba NO3, vtedy mením vodu v akváriu za vodu remineralizovanú na mnou určenú ideálnu hodnotu. Samozrejme výmeny vody v prípade zniženia TDS a pridania neremineralizovanej vody kontrolujem aj testom hodnôt GH a KH.
Podľa môjho názoru v prípade výmeny vody je najdôležitejším parametrom rýchlosť pridávania „novej“ vody do akvária a jej teplota. O tom si však povieme ďalej.
Úplným začiatočníkom by som odporúčal výmenu cca každé dva týždne v objeme 10%, čo sa javí ako najbezpečnejší spôsob „zoznámenia sa“ s fungovaním biotopu akvária. A viac menej koliduje s cyklom zvliekania krevetiek v akváriu. V mnohých prípadoch, najmä keď je dopĺňaná voda nižšej teploty ako samotná voda v akváriu, výmena vody môže u krevetiek vyvolať zvliekanie panciera, a to aj v čase ak na zvlek ešte nie sú pripravené. Čo vedie ku problémom so zvliekaním a úmrtiam.
Než sa však do samotnej výmeny pustíte, treba mať na pamäti niekoľko dôležitých bodov:
Vodu je potrebné meniť priebežne. Krevetky sú na svoj biotop zvyknuté, v akváriu majú vytvorenú nejakú svoju rovnováhu a preto im ju nemôžete zmeniť len tak, lusknutím prsta, behom jedného dňa. Zmeny musia byť šetrné a diať sa postupne, ideálne behom jednej výmeny len cca 10-30% vody (v závislosti od veľkosti nádrže, parametrov vody ako GH, KH, PH, NO3 a TDS). O zvyšok sa pravidelne stará a prečisťuje vaše filtračné zariadenie a rastliny v akváriu.
Teplota menenej vody by mala byť rovnaká ako tej, v ktorej sa krevetky aktuálne nachádzajú (vo všeobecnosti je to niečo medzi 23-25 °C). Takisto ako veľké teplotné rozdiely nerobia dobre nám (predstavte si taký výstup z klimatizovanej kancelárie do 40° horúčav a naopak), nemajú ich radi ani naše kôrovce. Sú veľmi citlivé na akékoľvek zmeny a výrazné teplotné výkyvy ich môžu nielen šokovať, čím dočasne stratia napr. svoju farbu, ale taktiež zastaviť ich vývin, plodnosť alebo ich dokonca zabiť. Viac o ideálnych teplotách pre rôzne druhy krevetiek si prečítate v tomto článku.. Osobne odporúčam pridávanú vodu zohriať na teplotu o 1 stupeň vyššiu ako je voda v akváriu.
Vhodné je použitie remineralizovanej destilovanej vody alebo vody z reverznej osmózy. Krevetky Neocaridina si, teoreticky, vystačia aj s vodou z kohútika, ale takýto proces je riskantný. Určite ste si totiž všimli, že každý kraj či okres disponuje iným zložením vody – používa sa iné množstvo chlóru, voda má inú tvrdosť, iné množstvo rôznych častíc, potrubie môže vyplavovať zhrdzavené úlomky... a toto všetko bude mať vplyv na životnosť vašich malých desaťnožcov. Riešením, ktoré nikdy nesklame, je preto vodu si pripravovať za pomoci reverznej osmózy a jej parametre následne podľa potreby upraviť prípravkami, na to určenými napríklad značky SaltyShrimp. Správne hodnoty pH, GH, KH a TDS vody sú totiž pre zdravé nažívanie krevetiek veľmi dôležité. Ako na ne, to sa tiež dočítate na vyššie spomínanom odkaze.
Samotná výmena vody v akváriu
Pripravíme si TDS meter, vodný kondicionér napríklad Seachem Prime, teplomer, vedro, hadičky ku výmene vody a remineralizačnú soľ (ako soli používať sa dočítate tu. Podľa výsledkov merania TDS si vodu upravíme remineralizačnou soľou na parametre požadovanej potreby, všetko spolu dôkladne premiešame, necháme ideálne 24 hodín postáť (dozrieť). V prípade ak je potrebné vodu zohriať tak do vedra s pripravovanou vodou dáme aj ohrievač. Dozrievanie vody môžeme urýchliť napríklad použitím vzduchovania. Takto pripravenú vodu potom môžeme dodať do akvária. Spôsobov ako to uskutočniť je viacero, ja však preferujem metódu tzv. kvapkania (Dripping).
Uvedená metóda je veľmi jednoduchá. Pripravím si nádobu do ktorej vlejem pripravenú remineralizovanú vodu, umiestnim do nej obyčajnú hadičku na vzduchovanie na koniec ktorej pripevním ventil na reguláciu vzduchovania. Následne ventilom nastavím rýchlosť akou bude voda vtekať do akvária. Uvedené závisí najmä od množstva vymieňanej vody. Osobne nepúšťam vodu prúdom, ale ventil nastavím tak aby voda do akvária kvapkala, napríklad 3 kvapky za sekundu. Pridanie vody síce trvá niekoľko hodín, ale musím povedať, že z viacerých spôsobom pridávania vody mi práve tento príde pre krevetky najbezpečnejší, kedy krevety sú počas výmeny vody kľudné a nevykazujú žiadne známky nervozity.
Pozor, vodu pridávajte vždy na mieste, kde sa akurát krevetky nenachádzajú. Ak nechcete vodu vymieňať tak často, zaobstarajte si do akvária viac rastlín, ktoré budú plniť funkciu čistenia.
Manuálne čistenie akvária
Pred samotným čistením odporúčame nasypať krevetkám potravu, aby povyliezali zo svojich skrýš na jedno miesto a my sme ich tak nechtiac pri manipulácii nezranili.
Pri vyberaní filtra dávame dobrý pozor, aby sme spolu s ním nezachytili aj nejakého živého obyvateľa. Od nečistôt ho prepláchneme vo vode, odčerpanej z akvária (ako sme spomínali vyššie, v rámci jedného čistenia odčerpáme len 10-30% pôvodnej vody). Tým zabezpečíme, že chlór z klasickej vody nám nezničí prospešné baktérie, nachádzajúce sa v útrobách filtra. Ak máte v akváriu viac ako jeden filter, v rámci jedného čistenia vyčistite vždy len jeden kus a ostatné nechajte na ďalšie cykly.
Manuálne čistenie akvária (napríklad od riasy alebo vodného kameňa) je možné pomocou špeciálnych magnetických čističov, u nás je možné zakúpiť si napríklad tento, alebo pomocou UV lampy. Aby na dne akvária nezostávali zbytky potravy, ktorých rozkladaním nám vznikajú nebezpečné látky, z času na čas je vhodné previesť aj tzv. odkalovanie dna – s tým ale opatrne, pretože okrem nečistôt so sebou vezmeme aj mnoho živín a prospešných baktérií. Ďalším spôsobom ako predchádzať znečisťovaniu dna potravou je použitie špeciálnych krmítok a misiek.