Rastliny v akváriu a živiny

V tomto článku rozoberám problematiku akváriových rastlín a nevyhnutných živín, ktoré ku svojmu zdravému rastu akváriové rastliny potrebujú.

Problematika pestovania akváriových rastlín je veľmi obšírna, iba okrajovo uvediem, že zahŕňa výber substrátu, výber osvetlenia, výber osadenstva v akváriu, parametre vstupnej vody v akváriu, hnojenie rastlín, dodávanie oxidu uhličitého, PH, KH, GH vody a.i.. Na tomto mieste sa chcem zaoberať živinami, ktoré rastliny v akváriu nevyhnutne potrebujú k svojmu rastu, k spôsobu ich dodávania a určenia východiskových množstiev živín vo vode.

Prečo to je dôležité

Zdravý rast rastlín je v každom prípade prospešný pre celkovú rovnováhu v akváriu. V prípade ak sa darí rastlinám minimalizujeme výskyt rias, predídeme pohromám s amoniakom a celé akvárium bude vo všeobecnosti vyzerať atraktívnejšie.

Základné delenie živín

Už toto základné delenie živín, aj keď sa to môže na prvý pohľad zdať ako jednoduché, nie je tak jednoznačné a rôzne zdroje zaraďujú jednotlivé živiny do rôznej základne skupiny. Určite sa môžeme zhodnúť, že živiny vo všeobecnosti delíme na:

  • Makroprvky
  • Mikroprvky

Makroprvky

Túto skupinu živín, rastliny prijímajú vo zvýšenej miere v porovnaní s mikroprvkami. V prípade ak niektorý makroprvok v akváriu chýba, alebo je naopak v nadbytku, dochádza k deformáciám rastlín, zastaveniu rastu, a ku všeobecnému chradnutiu.

Vo všeobecnosti panuje zhoda, že medzi makroprvky patrí okrem uhlíka a svetla ešte Dusík (N), Fosfor (P), Draslík – (K).

Rôzne skupiny akvaristov zahŕňajú medzi makroprvky aj Vápník (Ca), horčík (Mg), Síra (S), Chlór (Cl), v niektorých prípadoch som sa stretol so zaraďovaním medzi makroprvky aj Železo (FE).

Mikroprvky

Ako už názov napovedá, skupina týchto živín sa vo vode nachádza iba v stopových (nízkych) množstvách, pričom nedostatok, alebo prebytok týchto živín nespôsobí až tak dramatický pokles rastu rastlín, avšak má vplyv napríklad na vyfarbenie rastlín, tvar, veľkosť listov a.i..

Medzi mikroprvky patria:

Bór (B), Kobalt (Co), Meď (Cu), Mangan (Mn), Molybden (Mo), Zinok (Zn), Rubidium (Rb), Nikel (Ni), Vanad (V)

Hodnoty a pomery živín v akváriu.

Pre účely tohto článku budem za makroživiny považovať a budem sa zaoberať najmä týmito látkami:

Dusík (N), Fosfor (P), Draslík – (K), Horčík (Mg), Síra (S), Železo (FE), Vápník (Ca),

NPK

NPK je skratka pre 3 úplne najdôležitejšie živiny v akváriu a to Dusík, Fosfor a Draslík.

PREJAVY NEDOSTATKU ŽIVÍN

ziviny v akváriu 1

CO2 - Odumieranie a hnednutie listov, rastliny nerastú, jedna z najpodstatnejších živín.

Dusík - Celkové žltnutie listov, pozastavenie rastu rastlín. Nové listy na rastlinách sú zakrpatené a žlté.

Fosfor - Pozastavenie rastu rastlín. Predčasné zhadzovanie starých listov, chloróza na starších listoch od vrcholu, listy rastlín sú tmavo zelené, niekedy až čierne. Na väčších listoch rastlín a stenách akvária sa objavuje GSA riasa. Rastliny tmavnú od špičiek listov.

Draslík - Žlté oblasti, potom hnednutie krajov listov, objavujú sa na listoch dierky.

Horčík - Žlté škvrny, Mramorovanie listov, Chloróza od krajov listov. Žilky listov sú tmavé.

Železo - Žlté listy, žilky sú zelené, biele škvrny, sklovatenie listov.

Mangán - Listy deravejú medzi žilkami, ktoré sú zelené.

Zinok - Listy žltnú na krajoch a koncoch.

Meď - Listy odumierajú na krajoch a koncoch.

Molybden - Slabý koreňový systém, žlté bodky na listoch, hnedé okraje listov.

Bór - Odumieranie nových listov, zrolovanie listov.

Vápnik - Odumieranie vrchných listov, žlté okraje listov. Listy sú zrolované, alebo zmačkané.

Síra - Celkové žltnutie listov, Pozastavenie rastu rastlín.

Svetlo - Slabé svetlo vytvorí zakrpatené rastliny s malými listami. Spodné listy často opadávajú.

MNOŽSTVA ŽIVÍN ICH PRIDANIE A ODSTRÁNENIE

Dobre teraz už niečo vieme o jednotlivých živinách a prejavoch ich nedostatku. Teraz si povedzme, niečo o ich vhodnom množstve a jednotlivom pomere.

Ako prvé musím vysvetliť, že na tomto mieste uvedené hodnoty sú tzv. odrazové, samozrejme, že každé akvárium aj vzhľadom na ďalšie veličiny ako osvetlenie, pridávanie CO2, druhy rastlín, druhy živočíchov, Ph, Kh, Gh je iné a vhodné pomery živín je potrebné odpozorovať.

Takisto je potrebné si uvedomiť, že nadbytok niektorých živín spôsobuje fiktívny nedostatok inej živiny tzv. blokáciu príjmu látky, a teda sa vám môže stať napríklad to, že rastliny majú prejavy nedostatku fosforu, vy ale v akváriu nameriate ideálne množstvo. Riešením môže byť zníženie množstva Draslíka, alebo Vápnika, ktoré pri nadmernej koncentrácii zabraňujú príjmu Fosforu a spôsobujú jeho fiktívny nedostatok.

Ďalším ukazovateľom, ktorý môže spôsobovať zlý rast rastlín, prípadne výskyt rias je nesprávny pomer medzi jednotlivými živinami. Napríklad ak je výrazný nepomer medzi Dusíkom a Fosforom, kedy máte vo vode veľa Dusíka, to síce nespôsobí absolútnu blokáciu príjmu fosforu rastlinami, avšak príjem fosforu bude horší a môže nastúpiť najmä zelená riasa. Niektoré zdroje uvádzajú, že výrazný nepomer medzi Fosforom a Dusíkom môže spôsobiť aj hnedú riasu – mne sa hnedá riasa vyskytla v prípade výrazného prebytku Vápnika, ktorý mohol spôsobiť fiktívny nedostatok Fosforu, čo mohlo zapríčiniť výrazný nepomer medzi Dusíkom a Fosforom, ale neodvážim sa s istotou tvrdiť, že je to pravda.

Rovnako výrazný nepomer medzi Dusíkom a Fosforom, kedy je naopak nadbytok Fosforu môže spôsobiť tzv. modré riasy.

Keď sme si už vysvetlili niektoré okolnosti ohľadom dostatku / nedostatku / blokácie príjmu a fiktívneho nedostatku živín. Prejdime na množstvá živín, z ktorých vychádzať, na ich pomery a možnosti spôsobovania fiktívneho nedostatku.

Množstvá živín v akváriu

Ako so už uviedol vyššie, tieto množstvá látok sú len východiskové od ktorých je možné sa odraziť a pre každé akvárium platia určité špecifiká. Na tomto mieste zahrniem aj amoniak a NO2 z ktorých sa tvorí NO3 a neskôr Dusík. Na určenie hodnoty budem používať mg/L

Dusík

N: 2,3 – 7. V akvaristike nepoužívame testy priamo na dusík, ale testy na NO3, pričom hodnotu Dusíka vypočítame ako  1 N = 4,42 NO3.

Dusík zvýšime pridaním hnojiva obsahujúceho NO3.

Dusík znížime častejšou výmenou vody (pozor aby vstupná voda nemala vysoké hodnoty NO3), prípadne prípravkami na zníženie N – látok v akváriu, alebo použitím filtračných materiálov.

Je dôležité si uvedomiť ako v akváriu dusík vzniká. Na začiatku sú nečistoty ako krmivo, trus rýb, opadané listy a.i., z nich sa uvoľňuje amoniak, ktorý je pre živočíchy prudko toxicky, aj pri najnižších množstvách, v prípade ak je vaše akvárium zabehnuté a fungujú v ňom nitrifikačné baktérie Amoniak sa vďaka ním mení na NO2, ktorý je pre živočíchy takisto toxický avšak už menej ako Amoniak. Nitrifikačné baktérie ďalej NO2 menia na NO3, ktorý už pre živočíchy nie je toxický (niektoré názory uvádzajú, že obsah dusíka by nemal presiahnuť 50 mg/L).

Amoniak

Amoniak (NH4): 0. Hodnotu je potrebné udržovať na nule, akékoľvek zvýšenie hodnoty môže byť pre živočíchy v akváriu nebezpečné,

Zníženie: výmena vody, odstránenie mŕtvych rýb, zníženie dávok krmiva, lepšia filtrácia, baktérie rozkladajúce Amoniak, zníženie počtu rýb, špeciálne prípravky na zníženie Amoniaku, špeciálne náplne do filtrov.

NO2

NO2 – 0. Hodnotu je potrebné udržovať na nule, akékoľvek zvýšenie hodnoty môže byť pre živočíchy v akváriu nebezpečne

Zníženie: výmena vody, odstránenie mŕtvych rýb, zníženie dávok krmiva, lepšia filtrácia, baktérie rozkladajúce Amoniak, zníženie počtu rýb, špeciálne prípravky na zníženie Amoniaku, špeciálne náplne do filtrov.

NO3

NO3: 10-30 mg/L. Dlhodobé hodnoty nad 50, môžu byť pre živočíchy toxické. Aj keď táto informácia je diskutabilná, nakoľko vychádza len zo všeobecne zaužívaného názoru akvaristov, a nie je nejako detailne vedecky podložená.  Čo sa týka hodnoty NO3 vo vode je potrebné pozerať aj na hodnoty PO4. Nakoľko ideálny pomer NO:PO4 je 10:1.

Fosfor P (PO4)

PO4: 0,5 – 1mg/L. Dlhodobé hodnoty PO4 nad 1,5 mg/L môžu byť pre osadenstvo akvária už toxické. Pričom uvedená informácia záleží na viacerých faktoroch, niektorí akvaristi bez problémov udržujú akvárium s hodnotou PO4 dlhodobo na úrovni 3 mg/L. Opäť si je potrebné uvedomiť, že zlý pomer medzi NO3 a PO4 môže spôsobiť, zelené riasy, modré riasy. Nadbytok PO4 môže takisto spôsobiť fiktívny nedostatok inej živiny.

Zvýšenie: Pridávanie hnojiva

Zníženie: výmena vody, odstránenie mŕtvych rýb, zníženie dávok krmiva, lepšia filtrácia, baktérie rozkladajúce Amoniak, zníženie počtu rýb, špeciálne prípravky na zníženie Amoniaku, špeciálne náplne do filtrov.

Fosfor podobne ako dusík vzniká, rozkladom akváriových nečistôt. Vo vstupnej vode z vodovodu sa zvyčajne nevyskytuje.

Draslík (K)

K: 5-15 mg/L. Niekedy sa môžete dočítať o názore, že Draslík treba pridávať, ale nijak extra merať jeho objem, pretože Draslík je pre rastliny extrémne dôležitý a aj jeho vysoká koncentrácia nespôsobuje osadenstvu akvária žiadne problémy. S týmto názorom nesúhlasím. Nikdy som sa nezaoberal zvýšenou koncentráciou Draslíka a vplyvom na zdravie rýb, alebo krevetiek. Avšak zvýšené množstvo Draslíka spôsobuje blokáciu príjmu Dusíka a podľa niektorých zdrojov aj príjmu Horčíka, Vápnika a Fosforu. Vo vstupnej vode sa buď nevyskytuje vôbec, alebo len minimálne, a preto ho budete musieť s najvyššou pravdepodobnosťou dodávať hnojivami.

Vápnik (CA)

CA: 10 - 30 mg/L

Vápnik sa nachádza vo vstupnej vode, v prípade ak potrebujete znížiť obsah vápnika, to už je zložitejšie. Buď budete používať ako vstupnú vodu. Vodu z reverznej osmózy, prípadne vstupnú vodu budete riediť destilovanou vodou, alebo vstupnú vodu prevaríte.

Horčík (MG)

MG: 5 – 15 mg/L

Horčík sa rovnako ako vápnik zvyčajne v dostatočnej miere nachádza už vo vstupnej vodovodnej vode. Samozrejme je možné v prípade jeho nedostatku dodať hnojivami.

Železo (FE)

FE: 0,1-1 mg/L. Nad 1 mg/L je pre živočíchy toxicky.

Zvyčajne sa vo vstupnej vode nachádza len v minimálnej miere, a preto je ho potrebné dodávať hnojivami. Železo má tendenciu sa vo vode (najmä tvrdej vode) vyzrážať, a preto odporúčam ho dodávať radšej denne v menších dávkach.

Pomery živín

Na tomto mieste uvádzam odrazové vhodné pomery živín. Pripomínam, že tieto pomery sa môžu pre jednotlivé akvária meniť, a treba si ich prispôsobiť pozorovaním.

N:P – 16:1

NO3:PO4 – 10:1

N:K – 4:1

Ca:Mg:K – 2:1:0,5

Teda napr:

NO3 - 15 mg/L, PO4 - 1.2 mg/L, K - 4 mg/L, Ca - 15 mg/L, Mg - 7.5 mg/L 

Blokácie iných živín

Ako sme už v tomto článku spomínali. Nadbytok niektorých živín môže spôsobovať fiktívny nedostatok iných živín. Čo znamená, že rastliny živinu neprijímajú, a to naprik tomu, že jej je vo vode prístupná.

(vľavo nadbytok, vpravo fiktívny nedostatok)

N  - K, P, Ca, Mg

K – N, P, Ca, Mg

P – N, K, Ca, Mg

Ca – N, K, P, Mg

Mg – N, K, P, Ca

Ca – Mg

Mg – Ca

Fe – Mn

Mn – Fe

ŽIVINY-SVETLO-CO2

Čo sa týka zaužívaného vzťahu, živín svetla a oxidu uhličitého Co2, to je téma na samostatný článok. V stručnosti je potrebné dosiahnuť ideálneho pomeru medzi týmito troma veličinami. To znamená. Čím viac pridávame živín, tým viac svietime, a tým musíme pridávať viacej Co2. Samozrejme táto problematika je o mnoho zložitejšia. Aby sme predišli vzniku rias a zlému rastu akváriových rastlín nikdy nemôžeme dospieť do štádia, kedy majú rastliny mnoho svetla málo živín a málo Co2. Rovnako aj ostatné nepomery nie sú vhodné, avšak nemajú pre akvárium taký katastrofický účinok.

DODÁVANIE ŽIVIN – SPôSOBY HNOJENIA

Rovnako aj táto problematika je príliš obšírna. V stručnosti akváriové rastliny prijímajú živiny buď z vodného stĺpca, alebo koreňmi zo substrátu.

Niektoré živiny v akváriu priamo vznikajú napríklad Dusík a Fosfor, niektoré pridávame vstupnou vodou napríklad Vápnik a Horčík, a niektoré pridávame prevažne hnojivami ako napríklad Draslík. Samozrejme, v prípade ak máme napríklad málo rýb a veľa rastlín a tvorí sa nám menšie množstvo Dusíka a Fosforu, ako príjmu rastliny. Vieme tieto živiny takisto do akvária pridať hnojivom.

Hnojivá sú tekuté, sypké, hnojivá do dna, podložia substrátu, alebo substráty ktoré v sebe živiny priamo viažu.